Keď sme sa v nedeľu, 31. septembra, ráno zobudili, prvý krát nás privítal zamračený deň. Pôvodný plán ísť na pláž, vykúpať sa a poobede vyraziť do Barcelony vyzeral, že nevyjde.

Lenže nakoniec, keď sme sa dostali na pláž sa vyčasilo, slniečko vykuklo spoza obláčika a my sme sa mohli opäť vyčľapkať v studenej vodičke. Dokonca sme si pochutili na španielskych koláčikoch, venčekoch, kremeškách a veľkom čiernom princovi, ktoré sme nakúpili v malej pekárni pri pláži. Okolo 14,00 sme vyrazili smerom na Barcelonu.

Tu sme prvý krát mali naozaj šťastie s parkovaním, keď sa nám podarilo nájsť miesto ani nie po 10 minútach priamo pred vchodom do katedrály Sagrada Familia. (predtým sme ale trošku potrápili spojku na našom karavane, keď sme vbehli do jedného podzemného parkoviska. Pri vchode do tohto parkoviska z hlavnej cesty bola ceduľka výška stropu cez 4 metre, čo je dostatočné, potom sa išlo asi 20m dole kopčekom do suterénu, kde nás čakalo akési medziposchodie, za ktorým bol ešte jeden krátky zjazd už k parkovisku samotnému. Tu však zrazu visela tabuľka výšky stropu len niečo cez 2 metre, čo bolo pre nás príliš nízko. Tak nám neostávalo nič iné, len karavan úzkou strmou “chodbou” vycúvať naspäť na ulicu, keďže tam nebolo miesto na otočenie. Úžasná architektonická vychytávka)

Čo napísať o Barcelone? Fotky majú asi väčšiu výpovednú hodnotu.

Vstup do katedrály nás vyšiel na 10eur + 2,5euro za výťah do veže, odkiaľ sa uzučkým schodiskom išlo naspäť dole. Výhľad z vežičky na celú Barcelonu bol úžasný.

Po návšteve Sagrady sme sa vybrali na prechádzku Barcelonou, s pôvodným plánom prejsť olympijskou dedinkou a nájsť ešte aspoň jednu z budov, ktoré navrhol Gaudií. To sa nám nakoniec aj podarilo, aj keď to trvalo vyše 3,5 hodiny, keďže sme sa v podstate vybrali rovno za nosom, bez mapy a bez dlhšieho rozmýšľania. Gaudího budova Casa Milla sa nachádza len pár blokov od Sagrady.

Okolo 22.00 sme Barcelonu opustili smerom na Valenciu a Alicante, s prípadnou medzi zastávkou niekde na pláži. Počas tejto nočnej jazdy nás zachytila aj prvá tripová búrka, ktorá trvala asi hodinu. Naozaj výdatný lejak, veľmi zlá viditeľnosť a blesky ako na bežiacom páse, Ale treba priznať, že to bola po šiestich dňoch horúčav a slnka príjemná zmena a vzduch sa trošku prečistil a nám sa ľahšie dýchalo. Počas cesty sa naše baby poctivo venovali štúdiu, keď Julka vysvetľovala Lenke princípy obchodovania na trhu s komoditami. Pred polnocou sme zastali na pumpe, asi 70km od Valencie a uložili sa k spánku.

Barcelona nám zabralo dosť veľa času, preto len takýto kratší príspevok.