Dva dni v najväčšom, najrušnejšom meste Nového Zélandu. Dva dni šoférovania po „zlej“, ľavej strane cesty na starom forde s aom (aj keď sa priznám, že to nakoniec bola super vec – hlavne pre cudzinca, ktorý musí dávať prehnaný pozor na okolie a sústrediť sa pri tom ešte aj na radenie opačnou rukou).
Tak som prešoféroval mojich prvých cca 700km s opačným riadením (Auckland – Pauanui je cca 150km + zhruba ďalších 100km po Aucklande a okolí (neskôr sme sa ešte do Auckladnu vracali druhý krát, na nákupy do najväčšieho nákupného centra na Novom Zélande – Sylvia Park)).
Hlavnými bodmi našej návštevy boli: Aucklandské národné múzeum, Kelly Tarltons – podmorské akvárium a antarktický svet, Aucklandská ZOO, Sky Tower (najvyššia stavba južnej pologule) a MOTAT (múzeum prepravy a technológií).
Aucklandské národné múzeum.
Nachádza sa v centre Aucklandu, v priestoroch veľkého parku, obklopené zeleňou a trávnatými plochami ako stvorenými pre piknik. Vstupné je dobrovoľné, ale v podstate vám veľmi zdvorilo odporučia pri vchode „zadotovat“ 5$ na osobu, čo je prijateľné, si myslím. Múzeum samo o sebe má 3 poschodia, z ktorých každé ponúka niečo iné a každé by rozlohou samo o sebe vystačilo na jedno múzeum.
V spodnej časti sa nachádza výstava tradičných Maorských prvkov a histórie Nového Zélandu – od jednoduchých nástrojov až po kompletne zrekonštruované Maorské domy a asi 30m dlhé vojnové kanoe.
Druhé poschodie zaberá trošku všeobecnejšia expozícia – od dinosaurov cez faunu a flóru celého sveta až po sopky a nábytok.
Tretie poschodie je venované 1. a 2. svetovej vojne a slúži ako pamätník padlých novozélandských vojakov.
Bez preháňania sa dá povedať, že v múzeu bez problémov strávite celý deň a nebudete sa nudiť (k dispozícii sú aj rôzne sprievodné akcie, ako ukážka tradičných Maorských tancov), ale 3 hodiny by som určite bral ako nutné minimum.
KellyTarltons – podmorské akvárium a antarktický svet
Reklamný letáčik sľuboval zážitok z podmorského tunela v akváriu so žralokmi a prejazd zamrznutou pláňou s tuleňmi a tučniakmi. Hneď na začiatku nás však trošku zarazil vzhľad tohto miesta, ktoré nebolo až také jednoduché nájsť, pretože po okolí nebolo takmer vôbec propagované a aj nápis na hlavnej budove nebol vôbec nápadný. Ďalším mínusom bola určite cena: 32$ na osobu, čo sa mi zdalo naozaj prehnané. A tretím sklamaním bolo akvárium ako také. Malé, stiesnené, zle osvetlené (na fotenie vyslovene nevhodné priestory), rybiek tam tiež nebolo nijak extra veľa. Tučniaky boli síce fajn, ale videli ste ich len z okienka malého autíčka, ktoré po koľajniciach prechádza cez zamrznutú pláň Antarktídy (a podľa môjho názoru na to, koľko tam tých tučniakov bolo, tak tá zamrznutá časť bola naozaj maličká, veľmi si tam nezašportujú).
Celkovo to vychádzalo na asi 3 alebo 4 žraloky, 2 až 3 raje a nejaké menšie rybky, pár morských koníkov, jedna korytnačka, niekoľko pyraní, 3 perutýni, pár rakov a tučniaky. V tuneli v akváriu bola tma, rybky sa nie len že nedali fotiť ale ich nebolo ani poriadne vidieť, vo vode neboli žiadne dekorácie, len holé betónové steny.
Takže ak chcete naozaj vidieť parádne akvárium, odporúčam Aquarium of the Smokies v Gatlinburgu, Tennessee, USA – oveľa väčšie, krajšie, svetlejšie a lacnejšie, prípadne Tropický svet s akváriom v Budapešti, ktorý je naozaj „za rohom“.Do večera sme už stihli len rýchlu večeru v malej španielskej reštaurácii Bar Comida, ktorá sa nachádza na Mission Bay, čo je východné pobrežie Aucklandu.
Aucklandská ZOO
Naša prvá zastávka na druhý deň. Vstupné 19$ sa určite oplatí za to, čo všetko tu môžete vidieť. Už na prvý pohľad mi bolo jasné, že zážitok z mojej poslednej návštevy ZOO ešte v Dubline bude bez problémov prekonaný, čo sa neskôr aj potvrdilo. (len tak medzi nami, Dublinská ZOO je ďalšia atrakcia, ktorú by som vôbec nedoporučoval, za vysoké vstupné nedostanete v podstate nič, obrovský prázdny priestor s minimom zvierat, ktoré vyzerajú, akoby boli tesne pred smrťou)
ZOO v Aucklande ponúka všetko, čo by poriadna ZOO ponúkať aj mala, od slonov, levov, tigrov, cez africké pláne so zebrami, žirafami, antilopami, nosorožcami až po tulene, tučniaky, krokodíly, dokonca aj všemožné plazy, chrobáky a hmyz. Nechýbali opice, kengury, všemožné druhy vtákov a samozrejme papagáje, ktoré ste dokonca mohli nakŕmiť.
MOTAT – Múzeum dopravy a technológií
Motat nie je tradičným múzeom, s exponátmi za sklom v jednej budove, ale takmer celé malé mestečko s historickými budovami zachovanými tak, ako kedysi stáli a slúžili svojmu účelu. Nájdete tu naozaj všetko, na čo si len spomeniete. Kováčsku, stolársku, kolesársku dielňu, hasičskú stanicu, vlakové nádražie, električkovú zastávku. Celá jedna obrovská časť je venovaná lietadlám, ďalšia dopravným prostriedkom. Nájdete tu aj klasické expozície s odevmi, domácimi spotrebičmi, telefónmi, písacími strojmi, meračmi spotreby elektriny, sporákmi a práčkami. Naozaj všetko.
Po tomto zážitku sme už mali dosť behania po výstaviskách, tak sme sa rozhodli zakotviť v nákupnom centre Sylvia Park, dať si nejaký obed/večeru a vybrať sa domov. Ľahko povedané, ťažšie urobené, najmä keď ste v Aucklande nikdy neboli a nemáte GPS. Tak sa ani nám nepodarilo na prvý pokus odbočiť správne na diaľnicu smerom von z mesta a namiesto toho sme sa dostali do centra. A keď sme už boli tam, povedali sme si, že sa pôjdeme vyviezť na vyhliadkovú plošinu najvyššej veže južnej pologule – Sky Tower.
Celková výška 320m (vrátane vysielacej antény), dve vyhliadkové plošiny s reštauráciou, jedna 198 a druhá 220m nad zemou, s celosklenenými stenami a z časti sklenenou podlahou. A samozrejme sa nedá nespomenúť slávny Sky Jump – čo je v podstate voľný pád z veže, kde vás spustia priviazaného medzi dvoma kotevnými lanami. Niečo podobné ako bungee jumping, ale bez pružiaceho efektu. Vyzerá to strašidelne, celý pád trvá asi 19 sekúnd a stojí 195$. (predpokladám, že pre zarytých vyznávačov extrémnych športov to za to stojí)