Cape Reinga (Te Rerengawairua) – Najsevernejšie miesto severnej časti Nového Zélandu, zvanej Northland. (pozn. autora – najsevernejší bod Nového Zélandu sa v skutočnosti nachádza na North Cape, lenže tento je veľmi ťažko dostupný, kým na Cape Reinga sa bez problémov dostanete autom).
Z Pauanui cez Auckland a Whangarei je to na Cape Reinga 570km, čo trvá necelých 8 hodín jazdy autom. Cesta cez Auckland je príjemná, po kvalitnej 3-4 prúdovej diaľnici, ktorá je však väčšinu času smerom cez centrum upchaná, takže rátajte s cestovnou rýchlosťou hlboko pod 100km/h. Asi 40km za Aucklandom sa diaľnica mení na obyčajnú 2-prúdovú cestu, síce tiež rovnako kvalitnú a dostatočne širokú, no predsa len nie vhodnú na nejaké extrémne rýchlosti. Čo môže byť trošku zavádzajúce je, že označenie cesty číslom 1 sa nemení po celý čas až priamo po Cape Reinga, hoci cesta sa mení z diaľnice na 2-prúdovú a neskôr takmer poľnú prašnú cestu.
Rýchlostné limity na Novom Zélande sú 100km/h mimo mesta a 50km/h v meste, policajti sú tu pomerne prísni a cestou ich stretnete dosť veľa, takže sa oplatí predpisy dodržiavať.
Veľká časť cesty, najmä v severnejších oblastiach, sa tiahne hornatým územím, s dosť prudkými zákrutami, ktoré sú stavané na cestovnú rýchlosť do 50km/h. Takže sa treba ozbrojiť trpezlivosťou a radšej sa kochať nádhernou krajinou, ktorou prechádzate. A tá je zelená. Občas celú hodinu nevidíte nič iné, len kopec a kopec zelenej, s prímesou tmavozelenej. Je to dosť náročné na opis, treba to vidieť na vlastné oči. Nie nadarmo si Peter Jackson vybral Nový Zéland ako miesto natáčania Pána Prsteňov, cítite sa naozaj, akoby ste prechádzali hobitím Krajom a čakáte, že sa Hobitín vynorí každou chvíľkou spoza kopca.
Mojim základným táborom sa stal maličký hostel v dedinke Pukenui, asi 70km od Cape Reinga. Pár domčekov, malé prístavné mólo, jeden obchod a jedno pohostinstvo, viac v Pukenui nenájdete.
Cape Reinga so svojím majákom je naozaj turistickou nevyhnuteľnosťou, je to jedno z najnavštevovanejších miest Nového Zélandu. Cesta pre autá vedie takmer až na úpätie kopca, odkiaľ z parkoviska je to k majáku naozaj len niekoľko sto metrov. Ja som mal tú smolu, že akurát značnú časť cesty v tom čase prerábali a chystali na letnú turistickú sezónu, takže bola totálne rozbitá, až som sa bál, či sa mi požičaná 12 ročná Toyota Corola nerozsype pod zadkom. No prežili sme to obaja v zdraví. (pozn.: požičanie auta na Novom Zélande nie je nijak nákladná záležitosť, samozrejme závisí od spoločnosti. Ja som mal auto požičané od maličkej „rodinnej“ firmy, kde mi účtovali 35$ na deň, bez obmedzenia kilometrov)
Cape Reinga je naozaj nádherné miesto, svojim spôsobom jedinečné, pretože práve tu sa Tichý oceán stretáva s Tasmánskym morom. Pôvodní obyvatelia Nového Zélandu Maori veria, že je to miesto, odkiaľ sa po smrti človeka jeho duša vydáva na cestu, aby bola odnesená morskými prúdmi do ich mýtického domova v Hawaiiki.
Od Cape Reinga sa dá turistickým chodníkom prejsť na Cape Maria van Diem, ktorý je vzdialený asi 6km a kde stál pôvodný maják. Túra to nie je nijak extrémne náročná, len zbehnúť dole kopcom, prejsť po pár kilometrov dlhej pláži a vybehnúť cez niekoľko nízkych piesočných kopcov k pozostatkom majáku. Tu by som si dovolil upozorniť budúcich turistov – vždy si pred výletom po pobreží skontrolujte časy prílivu a odlivu, aby sa vám nestalo to, čo mne. Na Cape Maria van Diem som sa dostal bez problémov, no cestou naspäť celá pláž a značný kus chodníka popod útesy na Cape Reinga boli úplne pod vodou. Takže som sa musel brodiť vo viac ako po kolená vysokej vode a poslednému úseku som sa musel úplne vyhnúť. Neostávalo mi nič iné, len sa vydriapať po naozaj neschodnom kopci cez veľmi nepríjemné tŕnisté kríky, kde nebol žiadny chodník, žiadna cestička. Doslova som sa predieral džungľou. Ďalšou dôležitou vecou je dostatočná zásoba vody, ktorá sa mne minule asi 45 minút pred vrcholom (to som samozrejme nevedel, že mi predieranie sa cez kríky bude trvať tak dlho, hoci od auta som bol na 15 minút rezkej chôdze po „zatopenom“ chodníku).
Nakoniec to však dobre dopadlo, a hoci značne unavený a mierne doškriabaný som sa dostal naspäť. Celé dobrodružstvo trvalo asi 6 hodín, to však zahŕňa aj časté zastávky na fotenie a hľadanie „novej“ cesty.
Po zážitku na Cape Reinga som sa narýchlo vybral pozrieť Spirits Bay, vychytené miesto na kempovanie, tak isto nádherné, zelené, s prekrásnou plážou. Nezdržal som sa tam však príliš dlho, keďže neďaleko zúril lesný požiar a policajti, ktorých som stretol tvrdili, že ak oheň preskočí cez kopec, môžem tam ostať uväznený kým ho nezlikvidujú.
Ďalšou plánovanou zastávkou bolo nálezisko najčistejšieho kremíkového piesku na svete – Kokota Sandspit. Lenže tam sa nedá dostať autom, jediný prístup je loďou a možno ešte nejakou piesočnou buginou, takže som len rýchlo spravil pár záberov z diaľky, a potom som sa už vrátil do hostela.
(išlo o tzv. „backpackers hostel“, čo je v podstate motel pre turistov, kde v jednej izbe je viac postelí a teda spíte aj s cudzími ľuďmi, ale za cenu 22$ za noc oproti obyčajnej hotelovej izbe v cene 100 – 150$, je to obeť, ktorú je človek ochotný podstúpiť)
Na druhý deň ráno som ešte na chvíľočku vybehol obzrieť si 90Mile Beach a potom už rýchlo k ďalšiemu bodu výletu.