Po rannom „výbehu“ na 90Mile Beach, som sa zhruba za 2 hodinky dostal do mesta Paihia, ktoré je akási vstupná brána do Bay of Islands (Záliv ostrovov). Záliv dostal meno po 144 ostrovoch a ostrovčekoch, ktoré sa tu nachádzajú, a ktoré vytvárajú jedinečnú a nezabudnuteľnú scenériu.
Naozaj kúzelné miesto, ktoré tak isto vrelo odporúčam zaradiť do programu návštev na Novom Zélande. Najlepšia cesta, ako si túto krásu vychutnať, je kúpiť si lístok na jednu z množstva okružných plavieb po zátoke.
Tá moja bola z katalógu Explorenz.co.nz., kde za cenu 89$ dostanete takmer 4-hodinovú plavbu po zátoke.
Najskôr sme vyrazili k mestečku Russell, ktoré leží na náprotivnej strane zátoky, kde sme pribrali ešte niekoľko pasažierov, a potom sme už vyrazili na okružnú plavbu pomedzi ostrovy Bay of Islands. V ponuke počas plavby je sledovanie delfínov v ich prirodzenom prostredí, čo je naozaj vynikajúci zážitok, plavba cez slávnu Hole in the Rock (skalnatá jaskyňa v útese jedného z ostrovov), možnosť vidieť Cape Brett – pôvodný maják na útese, kde sa dá prenajať celý dom pre 15 ľudí aj so zariadením a vlastným kuchárom za 1500$ na noc, a nakoniec krátka prestávka na jednom z ostrovov, kde sa nachádzajú 2 posledné súkromné vily, keďže vláda Nového Zélandu uzákonila zákaz predaja pozemkov na týchto ostrovoch a zaradila ich medzi prírodné chránené rezervácie.
Po tomto zážitku, keď sme si všetci na lodi pripadali ako ostrieľaní morskí vlci, som si už na súši doprial rýchly obed a vyrazil som do ďalšieho prístavného mesta, Whangarei, ktoré sa nachádza asi 70km južne od Bay of Islands po starej známej ceste č.1., a kde som mal opäť objednané miesto na prespatie.
Tu bolo mojim cieľom vidieť Whangareiské vodopády, múzeum a botanická záhrada. Tá je zasadená do prírodného kaňonu s jazierkom, prístupná len z jedného miesta. Ako som sa dozvedel, je to vyhľadávané miesto na svadby, keď počas letných mesiacov niet jediný víkend, ktorý by nebol na túto príležitosť zarezervovaný.
Whangarei Museum bolo opäť múzeum na štýl MOTAT, čiže menšia dedinka s pôvodnou architektúrou. Hlavnou atrakciou tu bola vlaková stanica, múzeum národného športu Nového Zélandu – rugby, a najmä Kiwi House – čiže akési terárium, kde chovajú vtáka Kiwi. Keďže je Kiwi nočným vtákom, v teráriu je počas návštevných hodín tma a prísny zákaz fotografovať, takže sa mi nepodarilo spraviť žiadne obrázky. Tento vták ja prísne chránený, no aj napriek snahám opatrovateľov a ochranárov je na pokraji vyhynutia, keďže sa mu nedarí ani v zajatí.
Po tejto návšteve ma už čakala len 4 -5 hodinová cesta naspať do Pauanui.
Ešte jedna dôležitá vec – v letných mesiacoch (november – marec) nezabudnite na opaľovací krém, pretože slnko tu doslova praží a keďže Austrália aj Nový Zéland majú problémy s ozónovou dierou, môže to byť dosť nepríjemné a aj nebezpečné.