Do Monaka sme sa dostali okolo 15.30 francúzskeho času, ktorý je zhodou náhod taký istý, ako ten náš, čiže ZULU + 1 hod.
Dôležitá poznámka pre ďalšie generácie: do Monaka sa netreba vybrať v karavane a špeciálne nie deň pred super pohárom UEFA, pretože takmer nemáte šancu zaparkovať, vôbec že nikde. Ale keďže my sme velice šikovní (o čom nikto samozrejme nikdy nepochyboval) a tak isto máme skvelého šoféra Miloxka, podarilo sa nám asi po hodinovom blúdení nájsť miesto na parkovanie, zadarmo a takmer v centre.
Výlet Monakom sme začali výstupom na monacký hrad, sídlo kniežaťa Alberta s rodinou, potom sme prešli botanickou záhradou, ktorá sa nachádza v jeho bezprostrednej blízkosti – takmer bez prestania vo vytržení nad krásou, ktorú tento mestský štát ponúka. Prechádzka Monakom nám trvala asi 2 hodiny, po ktorých som takmer umierajúci musel skonzumovať pol litra červeného býka.. Všetci sme boli náramne vytešení, že sme si na vlastné očičká mohli pozrieť okruh formuly 1, štart a cieľ, depo a tak isto známu šikanu Pool, teda Bazén. (Samozrejme, keďže sme v Monaku neboli práve v deň konania veľkej ceny, tak sme videli len cestu, na ktorej sa preteká, bez všetkej tej slávy okolo..)
Nakoniec sme toto mestečko opustili veľmi neradi, pretože sme si všetci predstavovali, ako si tu vyberieme konkrétny apartmán a usadíme sa tu na zvyšok života.
Z Monaka sme sa v krátkom čase dostali do Nice, ktoré sme síce najskôr chceli vypustiť zo zoznamu, ale nakoniec sme boli veľmi radi, že sme tak neurobili. Po krátkom blúdení mestom sme sa vynorili uprostred hlavného námestia, kde sa určite aspoň polovica obyvateľov kŕmila v tamojších reštauráciách a baríkoch. Bola to naozaj neopísateľná atmosféra romantickej francúzskej noci (ktorú len trošku narušil fakt, že sme sa nejakým záhadným spôsobom navzájom všetci stratili v dave, ale so zdarným koncom sme sa nakoniec opäť našli).
A tak úplne vyčerpaní sme nasadli do nášho gangsta kcharu, ktorý sme mali prezieravo zaparkovaný na mieste pre invalidov a vydali sme sa na posledný úsek tohto dňa, ktorý sme chceli zakončiť niekde blízko pri Saint Tropez a už sa len uložiť k spánku.
Hláška dňa: Miloxko platil mýto na francúzskej diaľnici, kde pracovala mladá francúzska slečna. Podal jej peniaze so slovami: “Na! Halóóóó!” (zrejme nerozumela)
P.S. Ani na štvrtý deň sa nám nepodarilo kúpiť dyňu, na ktorú sa chystáme už od Bratislavy.
P.S.2 Juraj sa v Monaku osvedčil ako skvelá kamera na cúvanie, treba využiť aj v budúcnosti (viď posledné foto)