Splnený detský sen. Nie len detský, v podstate môj najväčší sen. Výlet na Nový Zéland!
Najdlhšia, najnamáhavejšia a najvyčerpávajúcejšia časť celej expedície ma čakala úplne na začiatku, a to presun z Banskej Bystrice do Pauanui na Novom Zélande. V tomto maličkom prímorskom mestečku som mal svoju centrálu, môj „domov mimo domova“. Ale k tomu sa ešte vrátim neskôr.
Všetko sa to začalo v piatok ráno, 5. decembra, kedy som asi o 10.00 vyrazil z domu. Na Nový Zéland, medzinárodné letisko v Aucklande, som sa dostal v nedeľu o 00.30, čiže po vyše 38 hodinách cestovania. Malá nočná mora, ktorá ale stopercentne stojí za to.
Odlietal som z letiska vo Viedni, odkiaľ som sa lietadlom British Airways prepravil do Londýna, na najväčšie letisko Heatrow. Tu som po niekoľkých hodinách čakania nasadol na Boeing 747 spoločnosti Malaysia Airlines a odletel do Kuala Lumpur, hlavného mesta Malajzie, kde som prestupoval. Let trval 12 hodín, počas ktorých som mal k dispozícii výber z desiatok filmov a televíznych seriálov, 2x teplú stravu – malajské jedlá, ktoré boli veľmi chutné, a najmä ochotné a veľmi príjemné letušky, ktoré sa starali o naše pohodlie.
V Kuala Lumpur sme pristáli pár minút po 18.00 miestneho času. Počasie nebolo ideálne, keďže bolo zamračené a celková vlhkosť vzduchu prevyšovala aj tú Írsku, na ktorú som už bol zvyknutý. Bohužiaľ som mal len niekoľko hodín voľna pred ďalším letom, takže som sa nedostal ani len von z letiska.
Posledný let, z Kuala Lumpur do Aucklandu trval 10 hodín, tentoraz Boeingom 777 tej istej spoločnosti a s takou istou mierou pohodlia ako ten predchádzajúci. Takže prvá skúsenosť s Malaysia Airlines bola príjemná a môžem túto spoločnosť vrelo odporučiť.
V Aucklande na letisku ma čakala zdĺhavá a vyčerpávajúca pasová kontrola, colná kontrola a aj špeciálna kontrola biologického rizika. Nový Zéland je krajina s jedinečnou faunou a flórou a žije najmä z cestovného ruchu, preto si svoje bohatstvo veľmi starostlivo chránia. Práve preto nie je možné sem doviezť žiadne potraviny, ovocie, zeleninu, zvieratá alebo výrobky z kože alebo kostí, inak, ako oficiálnou cestou na základe špeciálnych povolení.
Dokonca aj hlina na topánkach musí byť očistená pred tým, ako vám dovolia opustiť letisko, čo bol aj môj prípad. Takže rada do budúcna, ak chcete ušetriť niekoľko desiatok minút na letisku, starostlivo a kvalitne si doma očistite a ošetrite svoju obuv, najmä pokiaľ ide o turistické topánky.
Po takmer 2 hodinách prehliadok som konečne vstúpil na novozélandskú pôdu. Tu ma čakalo veľmi príjemné letné počasie (pozn.: v decembri začína na Novom Zélande leto).
Pred letiskom ma už očakávali moji známi, ktorí mi zabezpečili odvoz do Pauanui, kde som potom s nimi býval počas môjho celého pobytu. Cestou sme sa zastavili v obchode, kde som sa na vlastné oči presvedčil, že nie je problém spraviť nákup potravín za 300NZD (vtedajší kurz bol cca. 13Sk za 1NZD), keď bývate v mestečku, kde je len jeden jediný obchodík, jedna pekáreň, jeden „fast-food“ a najbližšia autobusová zastávka asi 20km.
Autom je to z Aucklandu do Pauanui 150km, ktoré sa dajú prejsť za 1,5 alebo aj 2,5 hodiny, čo závisí od premávky na diaľnici smerom z Aucklandu. Cesty sú široké, kvalitné a vynikajúco značené, väčšinu času strávite na diaľnici, ktorá ma 3 pruhy každým smerom. Jediný rozdiel je v kvalite povrchu, keďže asfalt na Novom Zélande nie je taký hladký ako v Európe, pripomína skôr štrkovú cestu, takže jazda môže byť dosť hlučná a tým aj vyčerpávajúca. Prvá časť cesty je po diaľnici č. 1, čo je v podstate hlavná tepna severného ostrova, tiahnuca sa krížom od úplného severu až po Wellington, neskôr treba odbočiť na č.2 a potom pokračovať po 25/25A až na polostrov Coromandel, kde Pauanui leží. Aj bez atlasu je veľmi jednoduché trafiť tam, kam chcete.
Práve posledná časť (cesta 25A) je tá najkrajšia, zavedie vás cez kopce Coromandel hills. Cesta sa tu krúti a stáča po hrebeňoch kopcov a pripomína vám jazdu džungľou z videohry alebo filmu.Pauanui samotné je veľmi príjemné mestečko na východnom pobreží polostrova Coromandel, s asi 1000 stálymi obyvateľmi. No počas leta a najmä vianočných sviatkov sa tu môže zísť až 25tisíc ľudí. Nájdete tu takmer všetko, čo si môžete priať. Nádhernú, asi 5km dlhu piesočnú pláž, more s dostatočne veľkými vlnami pre surferov – začiatočníkov aj pokročilých, lesmi pokryté vrchy, široké ulice s rodinnými domčekmi a dokonca aj vlastné trávnaté mini letisko pre malé jednomotorové lietadlá, v ktorých sa dá za niekoľko desiatok dolárov preletieť ponad veľkou časťou polostrova. Naozaj nádherné tiché mestečko, žiadny ruch a zhon veľkomesta, ideálne na relax. Niekedy sa môžete prechádzať po uliciach celý deň a nestretnete jediného človeka. Tu som strávil prvé dni, najskôr odpočívaním po náročnej ceste a leňošením, neskôr krátkymi výletmi a prechádzkami po okolí.
[foogallery id=“13259″]