Mestečko Rotorua, ležiace na jazere Rotorua, sa nachádza zhruba v centre Severného ostrova. Z Pauanui do Rotoruy je to 183km po kvalitnej asfaltovej ceste.
Nebyť toho, že som trošku poblúdil v prímorskom mestečku Tauranga, bolo by mi to trvalo určite menej, ako 4 hodiny. Toto bol jediný prípad počas celého môjho pobytu, keď som mal problémy s označením ciest a križovatiek. V Taurange sa cesty rozdeľujú na 4 smery, lenže nie na jednej križovatke, ale na dvoch, ležiacich v tesnej blízkosti, pričom odbočka na Rotoruu nebola označená tak, ako by som si predstavoval. Jediná značka ukazovala smer na Hamilton, kam som však nechcel ísť (nakoniec však vysvitlo, že to bola správna odbočka a cesta sa hneď po pár metroch opäť delila, tento krát už aj s odbočkou na Rotoruu). Tak som hľadiac do mapy, odbočil o križovatku skôr, čo mala byť cesta do Rotoruy. V podstate aj bola, bohužiaľ však nie tá, ktorú som hľadal. Bola to stará, rozbitá cesta cez obytnú časť Taurangy, neskôr pomedzi farmy za mestom a nakoniec sa zmenila na úzku, prašnú lesnú cestu cez kopce a lúky.
Po príjazde do Rotoruy som mal pred nahlásením sa do hotela ešte kopec času, tak som sa hneď vybral obzrieť si jednu z mnohých atrakcií, ktoré toto miesto ponúka.
Hell’s Gate – geotermálny park a kúpele
(pozn.: celá centrálna časť severného ostrova je známa najmä geotermálnymi parkami a kúpeľmi, množstvom gejzírov a podobne)
Hell’s Gate sa nachádza asi 10min cesty autom na východ od jazera Rotorua, na ceste č. 30 smerom na Whakatane. Park je to dosť malý, za vstupné 30$ podľa môjho názoru nič moc (najmä keď som to porovnal s inými parkami, ktoré som navštívil neskôr), takže pokiaľ ho naozaj veľmi veľmi veľmi netúžite vidieť, odporúčam ušetriť peniaze a vybrať sa niekam inam (kam, to opíšem o chvíľku).
Celá filozofia tohto parku je zjavne postavená na ľuďoch lenivých, keďže všetky Mud Pools (bahnisté jazierka) môžete vidieť na jednom mieste bez minima chodenia (celá prehliadka zabrala asi 30min, vrátane času na fotografovanie). Je ťažko opísať, ako to presne vyzerá – jazierka bublajúceho bahna, výpary síry a dymiace a pariace diery zo zeme, krátery smoly a pár väčších jazierok s horúcou vodou.
Po tejto návšteve som sa vybral na kopec Mt. Ngongotaha, ktorý sa týči 754m nad jazerom a je odtiaľ výhľad na celé jazero aj s mestom. Na vrchole je aj reštaurácia, kde som sa najedol a kde som ochutnal doteraz asi najlepšie tiramisu v mojom živote (taká moja malá posadnutosť, kdekoľvek idem, vždy musím ochutnať, ak majú, tiramisu)
Podvečer som sa vybral pozrieť ďalší geotermálny park – Waimangu Thermal Valley, ležiaci asi 20km južne od Rotoruy, na ceste č. 5 smerom na Taupo.
Waimangu je najmladší geotermálne vytvorený park na svete, keď vznikol len roku 1886 po výbuchu sopky Mt. Tarawera. Nachádza sa v údolí medzi kopcami, celková dĺžka turistického chodníka je 4,2km a cena 27$ za osobu (dokonca majú sprievodcovský bulletin v slovenčine!). Celá prechádzka má 3 časti, ktoré sú navzájom prepojené, na konci každej z nich je zastávka autobusu, ktorý vás odvezie naspäť na parkovisko. Nachádza sa tu asi 30 jazierok, sírových minisopiek, kráterov, skalnatých stien, horúcich prameňov,… Najzaujímavejší je určite Inferno Crater Lake, s nádhernou belasou farbou, ktorý má vlastný cyklus vyprázdňovania a napĺňania. V priebehu 5-7 týždňov toto jazero takmer úplne vyschne, znovu sa naplní až po okraj a opäť vyschne. Výška hladiny sa tak mení v rozsahu až 12metrov a teplota vody sa pohybuje medzi 35 a 75 stupňov Celzia.
Oveľa krajší a hodnotnejší zážitok ako Hell’s Gate. (pozn.: v ponuke je ešte aj plavba po jazere Rotomahana, ktoré pri výbuchu sopky zaplavilo a pochovalo dedinu ležiacu v údolí – to som však už nestihol, keďže som prišiel dosť neskoro)